Séria dekonštrukčných článkov pokračuje trochu neobvykle predmetom, s ktorým redakciu Metalopolis.net spája mediálne partnerstvo a na ktorom sa priamo podieľa jeden z našich redaktorov. Jeho napísanie bolo iniciované faktom, že od 4. februára sa program Headbanger_FM presúva na pondelok na 22:00. Mohli sme spraviť krásny promo rozhovor s Rudim, mohli sme napísať ešte krajší PR článok famóznej najnezávislejšej relácie na najnezávislejšom rádiu, vybrali sme si však niečo, čo bude okrem odškrtnutia fajky v kolónke "mediálne partnerstvo" mať aspoň trochu hlbší zmysel a nebude samoúčelné. Tým je dekonštrukčný článok, ktorého motiváciou bolo zabudnúť na väzby a správať sa k rozoberanému predmetu tak, ako keby s redakciou Metalopolis.net vôbec nesúvisel. Verím, že sa zámer podaril a zároveň verím, že chápete, prečo bolo dôležité hneď na začiatku na to upozorniť.

Headbanger_FM je výsledkom osobnej iniciatívy Rudiho Rusa, ktorý na jeseň 2005 presvedčil vtedajšieho šéfa Rádia_FM Marcela Forgáča (v súčasnosti moderátor relácie Dr. Quiz na STV), že v spleti rôznych minoritných žánrov, ktorými vtedy ešte relatívne mladé rádio upútavalo náročnejších poslucháčov, chýba tvrdá hudba. Odpodstatnenosť tohto dopytu trhu vyriešilo Rádio_FM šalamúnsky, dvojhodinovka Headbanger_FM začala svoje pôsobenie ako jediná moderovaná relácia rádia po polnoci. Publikum, zvyknuté počkať si na svoje obľúbené klipy a hudbu do neskorých nočných hodín (tradícia Headbanger’s Ball a Into The Pit na MTV, ale aj predošlé slovenské rozhlasové pokusy o tvrdú reláciu), na túto dohodu pristúpilo – ako neskôr ukázal čas, za jeho priazeň ho rádio odmenilo posúvaním programu do čoraz vďačnejšieho času.

Headbanger_FM začal veľmi ambiciózne. Už v prvom vydaní prinieslo rozhovor so zahraničnou hviezdou (BOLT THROWER), podľa tématických náplní nasledujúcich vydaní sa profiloval ako program zameraný na modernejšie odvetvia a mená súčasnej metalovej scény. Z dlhodobejšieho hľadiska sa tieto prvé dojmy ukázali ako nenaplnené, resp. naplnené iba čiastočne. Napriek nesporným možnostiam sa rozhovory so zahraničnými kapelami objavujú v Headbangeri_FM čoraz menej, adjektívum „modernejšie“ postupom času strieda adjektívum „komerčnejšie“. Čoraz zriedkavejšie sa v témach relácii objavujú menej známe mená (ako boli spočiatku EXTOL, ONE MAN ARMY AND THE UNDEAD QUARTET atp.) a nie je výnimkou, že ťažiskovú časť relácie venuje Rudi Rus interpretovi, ktorý sa bežne objavuje v denných rotáciách hudobných televízii, či rádii (EVANESCENCE, KORN, DEFTONES, RAMMSTEIN, HIM 2x, LINKIN PARK, MARILYN MANSON, SERJ TANKIAN). Pomyselný „komerčný“ stred vypĺňajú viacmenej známejšie mená menej komerčných metalových odvetví, zároveň však kapely, ktoré nemajú problém vypredávať koncerty a hudbou sa živiť. Hodnotiac celé doterajšie pôsobenie programu na mediálnom trhu treba konštatovať, že jeho tvorca spolieha na zvláštnu potrebu svojich poslucháčov zostať hore dlho do noci, aby si vypočuli prevažne hudbu, ktorú buď dobre poznajú, alebo nemajú žiaden väčší problém dopracovať sa k nej oveľa pohodlnejšie.

Svojsky, no s deklarovanou úspešnosťou, je poňatá aj mikrodramaturgia. Veľmi častým kľúčom je vystavanie prvej hodiny programu takmer výlučne z hudby tématického interpreta, čo iba znásobuje poslednú vetu predchádzajúceho odstavca. Tvorca relácie Rudi Rus to síce zdôvodňuje úspechom u poslucháčov, ako a nakoľko merateľný takýto „úspech“ môže byť, nevyrieši nikto iný, než poslucháči sami (keďže teda, bohužiaľ, neexistuje konkurencia). Ktovie však, koľko je takých, ktorí by boli ochotní zostať hore dlho do noci a ešte aj mínať energiou na to, aby sa sťažovali. Bez ohľadu na to, aká účinná takáto stratégia je, medzi prvými v nej možno čítať najmä pohodlnosť – tézu o nej podporuje aj spomenutý nedostatok rozhovorov, prípadne iných nápadov, ktoré aj keby neboli všetky stopercentne úspešné, už len ich prítomnosť a námaha s nimi spojená by mohli pôsobiť sympaticky. 

Čím sa dá premostiť na ďalšiu oblasť, ktorou je moderátorská prezentácia Rudiho Rusa. Rudiho silnou stránkou je mikrofonický hlas a schopnosť podávať štandartné výkony bez väčších kvalitatívnych výkyvov. Patrí medzi konzervatívnych moderátorov a jeho prejav sa vyhýba príliš excentrickým a príliš extrovertným prvkom, čím naznačuje, že ťažiskovou je v jeho programe predovšetkým hudba. Medzi nekonzervatívne veci možno zaradiť snáď len občasné dialógy so štúdiovým technikom Majlom, ktoré pri akútnom nedostatku zaujímavých hostí a absencii druhého moderátora, ktorého prítomnosť v rozhlasovom moderovaní zvyčajne rapídne zvyšuje tempo a vitalitu moderovania, pôsobia oživujúco. Kedže v týchto dňoch sa program Headbanger_FM presúva na skoršiu hodinu, vďaka čomu pravdepodobne narastie počet poslucháčov, štúdiová prezentácia a jej oživenie budú najväčšou Rudiho výzvou. Medzi aspekty, ktoré v súčasnosti skôr absentujú, možno zaradiť aj väčšiu interaktivitu s poslucháčmi, ktorá by vysielanie oživila ešte viac. Nezaškodilo by takisto zvýšiť informačnú hodnotu jednotlivých vstupov. To je, pravdaže, pri tématicky uniformnom bloku trochu väčší problém, no v spojení s dynamickejšou dramaturgiou a živšími vstupmi by to boli presne tie zmeny, ktorými by si program svoj posun na 22. hodinu zaslúžil.

Headbanger_FM je rozhlasový program, ktorý za dobu svojej existencie nevybočil zo zaužívaných schém a drvivá väčšina zmien, ktorá sa v ňom postupne udiala, pôsobila skôr ochudobňujúco, než naopak. Blok od desiatej hodiny večer do polnoci je vstupom na úplne nové mediálne ihrisko. Headbanger_FM sa týmto posunom mení z fajnšmekerskej a vernostnej dvojhodinovky na rozhlasovú šou so širším potencionálnym publikom väčšieho vkusového rozpätia. Tvrdá hudba je samozrejme náročný oriešok a nie každý nestranný poslucháč ju zvládne. Oživením relácie po stránke zdynamizovania dramaturgie a viac listnener-friendly vstupov môže umožniť dve veci. Headbanger_FM jednak obháji veľkorysé gesto rádiových dramaturgov a gatekeeperov, ktorí mu umožnili časový posun, no takisto pevne uchopí podaný prst a urobí čosi viac pre zlegitimizovanie tvrdej hudby medzi alternatívnymi poslucháčmi. To, že tak nemusí urobiť len za cenu komerčného a mainstreamového zapredania sa – ostatne, kam ďalej než po LINKIN PARK, HIM a RAMMSTEIN by sa v tomto smere dalo zájsť – dokazuje napríklad šou Baláž & Hubinák, ktorá sa vďaka perfektnej dramaturgii a prítomnosti moderátorskej dvojice, tvoriacej absolútnu špičku slovenského éteru, stala pri zachovaní striktne „neprístupného“ a nekompromisne náročného hudobného vkusu reláciou atraktívnou pre oveľa širšie publikum, než by sa podľa jej playlistov mohlo zdať.

plusy:
- jediná celoplošná rozhlasová relácia venovaná tvrdej hudbe
- s tým súvisiaca možnosť spájať slovenskú metalovú komunitu
- profesionálna forma a "background", ktorý jej dáva aura Radia_FM

mínusy:
- najvypuklejší moderátorský problém Rudiho Rusa: skákanie do reči hosťom
- nedostatok ambície a odvahy objavovať, surfovanie po povrchnej vlne metalistickej vernosti a priazne
- dramaturgia